Prvý doklad o Karnej sa zachoval v listine kráľa Ferdinanda I. z roku 1543 „ O vlastníctve a výtržnostiach Drugetovcov na ich dedičnom humenskom panstve ‟,  na ktorom vtedy jestvovala aj táto dedina. Do písomností ju pravidelne zapisovali v správnej podobe Karná. Ten zaiste korení v slove kar, ale motivácia použitia toho slova pre názov sídliska zostáva nejasná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti predpokladáme, že dedinu založil šoltýs s usadlíkmi podľa zakúpeného práv v 15.storočí, prípadne začiatkom 16. storočia. Až do konca 17. storočia patrila Karná Drugetovcom ako majetková súčasť panstva HUMENNÉ. V dedine bol katolícky kostol zaiste už pred 17. storočím, a však doklady o ňom sú od 17. storočia.  Z roku 1666 sa zachovala správa, ktorá uvádza, že tamojší kostol bol drevený, mal vežu a dva zvony. Bol filiálnym kostolom a bohoslužby v ňom vysluhovali evanjelickí reformovaní kazatelia z Ohradzian. Tamojšia farnosť patrila ku skupine slovenských kalvínskych farností v strednom Zemplíne. Nový, už murovaný kostol tam postavili v roku 1770, ale v ňom pôsobili už rímskokatolícki farári. Sedliacke domácnosti z Karnej v roku 1567 vyplatili daň kráľovi od piatich port. Iných päť domácnosti bolo želiarských. V roku 1582 sedliakov zdanili od 3,5 porty. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných štrnásť poddanských domov, zaiste aj dom šoltýsa či richtára. Vtedy bola Karná stredne veľkou dedinou s poddanským, slovenským obyvateľstvom. Koncom 16.storočia  a v 17. storočí sedliacke domácnosti chudobneli. Svedčí o tom znižovanie ich zdanenia. V roku 1610 vtedajších sedliakov, ale aj želiarov zdanili od jednej a osminy porty,  v roku 1635 len od pol a osminy porty. Napriek chudobneniu obyvateľov bola Karná aj na prelome 17. a 18. storočia stredne veľkou dedinou. V rokoch 1715 a 1720 v nej žilo postupne osemnásť a šestnásť poddanských domácností.