Úradne hodiny Pon-Ut: 7,00 - 15,00
Str: 7,00 - 16,30
Štv: 7,00 - 15,00 - Nestr. deň
Pia: 7,00 - 13,30
Telefón +421 57 7795 246, +421 915 933 756
Email info@karna.sk obec.karna@gmail.com

Kostol

História kostola v Karnej

(Národná kultúrna pamiatka) Kostol Panny Márie Ružencovej v Karnej bol podľa dostupnej literatúry a archívnych prameňov vybudovaný v rokoch 1922 – 1926 na základe projektu vranovského architekta Viliama Mokroša. Postavený bol na tom istom mieste, kde pred tým stál starý murovaný kostol Ružencovej Panny Márie z roku 1770. Starý kostol pred výstavbou nového veriaci asanovali. Dôvody asanácie objektu boli dve – jednak ten, že kostol už kapacitne nestačil, jednak ten, že po zemetrasení v roku 1914 bol značne poškodený, a preto sa miestni veriaci rozhodli vybudovať si úplne nový kostol, s dvojnásobnou kapacitou, akou disponoval pôvodný. Peniaze na výstavbu kostola získali miestni veriaci zo zbierok. Najväčšou mierou sa o jeho vybudovanie pričinil Michal Karabinoš – kurátor a richtár, spolu s kostolným výborom, ktorý tvorili Michal Petrovčák, Juraj Novák, Štefan Karabinčík a Andrej Mikloš.

Základ kostola bol posvätený v roku 1922. Postavený bol z kameňa a tehál. Kameň si nakopali, aj navozili občania Karnej sami. Tehly zabezpečil farár Ján Szekereš, ktorý vtedy pôsobil na fare v Ohradzanoch.
Kostol vysvätil 7. septembra 1924 košický biskup Fischer Colbrie. Kostolný oltár, zástavy, monštrancia, kalich a kostolné rúcho ostali z pôvodného kostola. Zadovážili sa akurát nové lavice a organ sa zakúpil z obce Staré.

Posviacka organu bola 5. októbra 1930. V roku 1939 sa kostol vo vnútri obielil a vymaľoval a bol v ňom inštalovaný nový oltár. V roku 1942 prešiel obnovou organ.

Druhá svetová vojna kostol vážne poškodila. Opraviť sa ho podarilo až v roku 1951. V roku 1964 bol znovu vymaľovaný. Vežu opravili a pokryli medeným plechom v roku 1978. V tom istom čase obdržala novú strechu pokrytú hliníkovým plechom aj loď kostola. Na začiatku 21. storočia prešiel interiér kostola generálnou rekonštrukciou.
Autorom jej projektu bol Ing. Marián Sitarčík. Zrealizovala sa nová elektroinštalácia, sanačné omietky, plynové kúrenie, pod chórom sa vytvorila nová sakristia, celý interiér sa vymaľoval – obrazy sú dielom J.
Takáča zo Sečoviec. Zároveň sa položila nová dlažba a do kostola sa nainštaloval nový pevný obetný stôl.
Tiež sa zreštaurovala krížová cesta – práce previedla Helena Žáková z Karnej. Celkovo sa do opravy kostola vložilo 1,4 milióna Sk. Posviacku a konsekráciu obnoveného kostola vykonal dňa 29. septembra 2002 košický arcibiskup Mons. Alojz Tkáč. V letných mesiacoch roku 2008 sa okolo kostola zrealizovali práce, ktorých cieľom bolo zbaviť vlhkosti vonkajšie múry kostola. V roku 2014 boli obnovené okenné výplne lode – inštalované okenné výplne s vitrážami.

 Z architektonického hľadiska predstavuje kostol jednoloďovú stavbu s polkruhovou svätyňou na západe, sakristiou na juhu a predstavanou západnou štvorpodlažnou vežou so vstupom v podveží, vybudovanú v sesesnom štýle. Ďalší vstup do kostola vedie zo severu. Fasády majú jednoduchý architektonický výraz, horizontálne sú členené nízkym soklom a profilovanou korunnou rímsou. Vertikálne sú členené v pravidelnom rytme opornými piliermi, medzi ktorými sú vysoké pravouhlé okenné otvory s polkruhovým záklenkom.

Vo východnej časti južnej fasády je situovaný pravouhlý vstupný otvor s dvomi oknami nad ním. V úrovni prízemia hlavnej východnej fasády je pravouhlý ústupkový portál prekrytý plechovou strechou, nad ktorou sa nachádza okenný otvor s polkruhovým záklenkom členený krížom. V úrovní vyšších podlaží veže sú ďalšie okenné otvory.
Podvežie zaklenuté jedným polom českej placky sprístupňuje pozdĺžnu loď zaklenutú valenou klenbou členenou tromi klenbovými pásmi dosadajúcimi na prístenné pilastre. Na východnej strane lode je situovaná železobetónová kruchtová empora. Na západnej strane sa víťazným oblúkom na loď napája svätyňa zaklenutá konchou. Sakristia, prístupná z interiéru aj exteriéru, je zaklenutá jedným polom krížovej klenby. Loď kostola je zastrešená sedlovou strechou nesenou hambálkovým krovom. Svätyňa má nižšiu sedlovú strechu ukončenú polkužeľom. Strecha veže je v spodnej časti zvonovitá, v prostrednej
cibuľovitá a v hornej časti ihlanová.

Strechy sú kryté plechom strihaným do pásov.


KPÚ Prešov na základe vyššie uvedeného konštatuje, že predmetný objekt, ktorý patrí ku cenným dokladom secesnej murovanej sakrálnej architektúry západného obradu vidieckeho typu na území Prešovského kraja, je potrebné chrániť a zachovať v celom rozsahu.

KPÚ Prešov konštatuje, že predmetný kostol bol vďaka svojim pamiatkových hodnotám vyhlásený rozhodnutím Rady ONV Humenné č. 256/87 dňa 01. 01. 1988 za národnú kultúrnu pamiatku.

Tieto stránky používajú cookies a prezeraním týchto stránok súhlasíte s ich využivaním